Central European Conference on Information and Inteligent Systems, skrátka CECIIS, je pre niekoho už známa udalosť, pre mňa bola v tej dobe novinkou. 26. ročník tejto udalosti sa konal 24. septembra v Chorvátsku pod záštitou Faculty of Organization and Informatics in Varaždin (FOI), k čomu trochu dopomohli aj študenti STU svojou účasťou. Súčasťou bol aj desiaty medzinárodný doktorandský seminár (IDS), kde študenti prezentovali výsledky svojich prebiehajúcich dizertačných prác. To sú základné informácie, aby ste boli v obraze, ale ako sa tam vlastne slovenskí študenti dostali? A ja s nimi?
V ich prípade je to trochu jasná cesta, ako študenti na doktorandskom štúdiu majú okrem iného za úlohu pracovať na vedecko-výskumnej činnosti, a zároveň si túto prácu obhajovať na konferenciách. V mojom prípade je to trochu dlhší príbeh, kde figuruje hlavne nezisková výskumná organizácia Minerva založená doc. Ing. Maximiliánom Strémym, PhD., v ktorej takí trochu akčnejší študenti dostali možnosť viesť výskum na určitých projektoch. Jedným z nich je aj „Think and Go“, čo je projekt týkajúci sa ovládania elektrického vozíka myšlienkami pomocou zariadenia EPOC. Na prvý pohľad niečo úžasné, ale zároveň príliš zložité na to, aby to bola práca pre jedného človeka. Ako člen tímu som bol vyslaný predstaviť náš projekt na doktorandskom seminári spolu s doktorandmi z rôznych fakúlt STU a chorvátskymi študentmi.
Štyristopäťdesiat kilometrov dlhá cesta autom požičaným z rektorátu začala o tretej ráno, kedy nás šofér, člen komisie a hlavná kompetentná osoba v jednom (Maximilián Strémy), začal postupne zbierať študentov v Trnave a v Bratislave. Niektorí mali bezproblémové vstávanie a museli čakať a iných sme horko-ťažko počkali :). Celkovo nás študentov bolo 7 a to z fakúlt MTF, SjF a FIIT. Ja som počas cesty plnil spolu s GPS-kou úlohu navigátora :), vlastne by som skôr povedal nalievača kávy :). Ostatní dali prednosť odpočinku. Na miesto sme dorazili chvíľu pred obedom, po rýchlom vybavení hotela sme šli na FOI na miesto konferencie. Po milom privítaní od Ana Ćorić Samardžija nám zostalo trochu času nazvyš, tak sme spolu s ňou zavítali do jednej reštaurácie kúsok od fakulty. Toto malé obedné rozptýlenie som uvítal najmä ja, lebo mi pomohlo prekonať trému, a tiež som sa nemusel báť prezentovania s prázdnym žalúdkom :). S trochou nadobudnutého sebavedomia sme začali našu slovenskú časť. Pred komisiou a ďalšími pozorovateľmi sme sa postupne striedali. Pre mňa to bola super skúsenosť, hlavne s oprášením angličtiny a prezentovaním trochu v inom prostredí, ako som zvyknutý. Aj keď ma prezentovanie baví, mal som trochu strach z mojich anglických reakcií na otázky, pretože som nebol tak dobre jazykovo vybavený ako ostatní. Komisia hodnotila nedostatky prác, ale aj konštruktívnou kritikou a spätnou väzbou prispela k tomu, aby práce získali ten správny tvar, keďže boli všetky ešte v rozpracovanom štádiu. Všetko to prebiehalo vo voľnejšej atmosfére, ale stále bola zachovaná určitá profesionalita.
Po v podstate hlavnej časti nasledovala „social event“ časť. Po rýchlom prezlečení na hoteli sme spolu so všetkými účastníkmi konferencie smerovali na hrad Čakovec kúsok od Varaždinu. Bolo vidieť, že organizátori majú pohostinného ducha a už aj v autobuse začali podávať menší prípitok. Nás to, samozrejme ako každého správneho Slováka, príjemne potešilo :). Exkurzia hradu bola celkom zaujímavá a hlavne vtipná, keď nám Chorváti prekladali po svojom výklad o histórii hradu. Nasledovala ochutnávka vína u miestnych vinárov. Hneď po našom príchode nás pohostili syrom a chlebom s masťou. Teta s vínom premávala asi tak často ako metro v Prahe, tak som nestíhal registrovať ani o aké druhy ide :). Nakoniec mierne spoločensky naladení sme sa presunuli do reštaurácie, kde sme sa zúčastnili večere pri príjemnej živej chorvátskej hudbe.
Z môjho pohľadu sa Chorváti ukázali ako dobrí organizátori a plánovači a celá konferencia vrátane exkurzie prebehla maximálne bezproblémovo. Som rád za rozhodnutie ísť prezentovať, povedal by som, že to nebolo len o prácach, ale najmä o takom medzinárodnom utužení spolupráce medzi ľuďmi z univerzít. Je to veľmi dobrá skúsenosť a motivácia aj do budúcna. Takisto aj spoznávanie nových priateľských ľudí z Chorvátska či Slovenska a vtipkovanie medzi sebou prispelo k celkovej pohode a dobrej atmosfére na konferencii.
Filip Škoda
Fotogaléria z Chorvátska
